Číňanom vďačíme za toľko vynálezov. Hracie karty, zemepisné mapy, desatinná sústava, parný stroj, to všetko viac ako 2000 rokov pred ostatnými. Aj ďalšie vynálezy a objavy vás budú zaujímať: hodinový stroj, koňak, tlač, rakety, reťazový náhon, ropa, visuté mosty a papier...

V tejto epizóde vám ukážeme väčšinu vynálezov, ktoré už pred 2000 rokmi bežne používali Starí Gréci: Hippokrates a medicína, Sokrates a filozofia. Spoznáme Sofokla Euripida a kráľa Oidipusa. Elektru, Protagora ... a tiež Demokrita a atóm, Eratosthenesa a výpočet obvodu zemegule. A nakoniec Archimeda, najslávnejšieho vynálezca tej doby.

V tejto epizóde uvidíme vynález slávneho Aristotela "učenie pri chôdzi", alebo peripatetická škola. Spoznáme Ktésibiosa, vynálezcu vodných hodín, vodnej pumpy, teplomeru a ďalších v tom čase pozoruhodných vynálezov. A nakoniec uvidíte samotného Heróna z Alexandrie, nepochopeného génia a jeho zdvíhací stroj, stroj na paru a alebo hudobný nástroj podobajúci sa piánu.

Maestro nám bude rozprávať dlhý príbeh, ktorý začína ďaleko v histórii pri slnečných hodínách a končí až u atómových. Uvidíme vznik rôznych hodín: slnečných, presýpacích, olejových či sviečkových. A že ich nepoznáte? Spoznáte ich! A nielen hodiny obyčajné. Čínske vodné hodiny, napr. Ukazovali fázy mesiaca a pohyb planét.

Henrich, tretí syn kráľa Jána I. Portugalského sa rozhodol objavovať svet. Založil výskumné a navigačné centrum na ostrove Sagres. Expedície podnecované Henrichom oboplávať africké pobrežie. Tieto výpravy prvýkrát oboplávajú mys Bojador v Afrike a v roku 1487 obopláva Bartolomeo Diaz prvýkrát najjužnejší cíp Afriky - mys Dobrej nádeje a otvára tak cestu do Orientu.

Kto vynašiel kníhtlač? Už pred tisíc rokmi sa o výrobu papiera a tlač úspešne pokúšali starí Číňania a o niekoľko storočí neskôr prichádza Gutenberg s novou technikou kníhtlače. Vynalieza tlačiarenský lis, zliatinu pre vylievanie písmeniek a zdokonaľuje veľkovýrobu kníh. Jeho túžbou je, aby každý človek mohol mať svoju knihu.

Kto bol a čo všetko vedel tento geniálny umelec a vynálezca? Spoznáte život Leonarda ktorý sa venuje architektúre, anatómii, mechanike, kozmickej technike, obrábacím a vojnovým strojom, hudbe, biológií... a tiež trochu maľovaniu, len tak bokom. Niekoľko sto rokov pred ostatnými vynájde princíp lietajúceho stroja, tanku, guľôčkových ložísk a namaľuje obrazy Mona Lisa, Posledná večera a iné nesmrteľné diela.

Akupunktúra v starej Číne, Hippokrates v starom Grécku, v Ríme zase objavenie nervovej sústavy. V 16. storočí Ambroise Paré aplikuje nové lekárske prostriedky: zašíva cievy, vynájde protézu končatín a o niečo málo neskôr objaví Harvey krvný objav. Nie je jednoduché byť vynálezcom a u doktorov to platilo o to viac.

"A predsa sa točí", zvolal Galilei. Kto by si túto vetu nepamätal zo školy. Galileo sa narodil v talianskom meste Pisa, vyštudoval univerzitu a stal sa profesorom matematiky. Zdokonalil hodiny vďaka kyvadlu a vynašiel ďalekohlad. Galileo zastával názor, že Zem sa otáča okolo Slnka a to sa mu stalo osudným.

Už ako malý chlapec mal tisíce nápadov, vyrábal papierových drakov a alebo vodné hodiny. Neskôr rozvinul teóriu lomu svetla, a keď mu spadlo na hlavu jablko zo stromu, vynašiel gravitačný zákon. Čoskoro sa stal profesorom matematiky a stále rozvíjal svoje teórie: odpor vzduchu, strely, nárazy, šírenie zvuku či rovnováhu kvapalín. Nikto pred ním neprispel toľko k porozumeniu sveta.

Ako je stará naša Zem? Dneska to vieme celkom presne, ale pred pár stovkami rokov tomu tak nebolo. Nikto si v čase Buffona nevedel predstaviť, že je Zem stará 4.5 miliardy rokov. Ani on sám nie, ale prišiel na to, že Zem bola kedysi žeravá guľa a bez života a všetok život sa musel po dlhú dobu vyvíjať. Dodnes sme Buffonovi vďační, že umiestnil našu planétu, faunu a flóru na popredné miesto v dejinách.

Áno bol to Lavoisier, ktorého môžeme považovať za otca chémie. Bol veľmi nadaný a už vo svojich 25 rokoch sa stal členom Akadémie vied. Predkladal dôkazy, že pokiaľ ide o hmotu, nič sa nestratí, nič sa nevytvorí, všetko sa iba premení na niečo iné. Dokázal, že voda nie je "element", ale spojenie vodíka a kyslíka a vynašiel metrický systém, ktorý používame dodnes.

Ako je to vlastne s parou? Je prekvapivé, že sa ju človek naučil používať len pred pár storočiami. Denis Papin vynašiel prvý tlakový hrniec, Newcomen a Watt potom zdokonalili prvý parný stroj. A potom prišiel Stephenson s vynálezom parnej lokomotívy. Lokomotíva Rocket jazdila rýchlosťou 20 míľ za hodinu a tak začal zlatý vek parnej železnice.

Na prelome 19. storočia sa začal mladý Michael Faraday zaujímať o elektrinu. V Kráľovskom ústave neskôr prezentoval svoje poznatky: Pohyb magnetov vytvára silové pole, ktoré vytvára elektrinu. Poznanie elektrickej energie bolo jedným z najvýznamnejších objavov novodobej histórie. Ako veľká čarodejnica elektrina je, uvidíte v tejto epizóde. A náš svet by len ťažko mohol bez elektriny fungovať.

Pochádza človek z opice? Dodnes diskutovaná téma! Ale ako k nemu Darwin dospel? Už ako mladý prírodovedec mal možnosť plaviť sa s výskumnou loďou po pobreží Južnej Ameriky. Na svojich cestách spoznal mnoho neznámych zvierat. Najväčšie objavy však urobil na ostrovoch Galapágy, kde mal možnosť vidieť rovnaké druhy vtákov s inými zobákmi, podľa toho, na akom ostrove žijú. A tak sa zrodila myšlienka evolučnej teórie druhov.

Francúzsky vedec Pasteur objavil maličké čiastočky - mikróby, ktoré šíria rôzne choroby. Vďaka tomu dokázal vyvinúť očkovanie. Najprv ich vykonával na zvieratách a neskôr aj na ľuďoch. Vďaka nemu bol celý svet zaočkovaný proti besnote. Pasteurov ústav neskôr vyvinul vakcíny na záškrt, mor, týfus, žltú zimnicu, tuberkulózu a alebo žltačku.

Jedným z najväčších vynálezcov bol Edison. Už v 12 rokoch začal predávať vlastné noviny, neskôr vynaliezol detektor omylu, viacnásobný telegraf a ďalšie stovky vynálezov. V 30. rokoch vyrobil zariadenie na záznam hlasu a vynášiel prvú žiarovku, vďaka ktorej potom osvetlil celé mestá. Vynašiel tiež predchodcu kamery - prvýkrát rozhýbal obrázky.

Mladý taliansky génius menom Marconi prvýkrát ovládol prenos vĺn vzduchom. K prenosu zvuku už nebude potrebný elektrický drôt. Vzniklo bezdrôtové spojenie a informácie budú prenášané z jedného konca sveta na druhý. Lode s problémami mohli volať o pomoc. Vďaka Marconiho bezdrôtovému rádiu sa zachránila 1/3 cestujúcich Titaniku, ktorí by bez pomoci ostatných lodí neprežili.

Kto by nepoznal automobil, dnes bežná súčasť nášho života. Nebolo to tak vždy a v tejto epizóde môžeme vidieť ako prišlo k vyrobeniu prvého automobilu. Uvidíte prvé automobilové preteky a otvorenie prvej továrne na autá značky Ford a tiež, ako sa automobil značky Ford T začal vyrábať sériovo.

Lietať chceli ľudia už od pradávna: bájny Ikaros, Leonardo Da Vinci a nakoniec bratia Wrightovci, ktorí uskutočnili prvý seriózny let. Začali vznikať jednoduché lietadlá, ktoré sa neskôr, najmä za vojny, zdokonaľovali. Dnes nie je lietadlo žiadnym snom, ale úplne bežným dopravným prostriedkom.

Bola jednou z prvých žien, ktorá študovala univerzitu a získala aj diplom a profesorský titul. Mária bola veľmi nadanú ženou a spoločne so svojím manželom objavila a skúmala rádium. Neskôr získali Nobelovu cenu a ich objavy môžeme využívať dodnes..., napr. Röntgenové lúče.

Pre väčšinu z nás je otcom fyziky a tým najznámejším vynálezcom. Jeho teória relativity vtedy získala odpor u vedeckej spoločnosti. Avšak za nejaký čas sa skutočne jeho teória potvrdila. Počas vojny sa odsťahuje do USA, kde bude mať neskôr možnosť stretnúť sa osobne s americkým prezidentom.

Hovorili mu "Ocko Káčer", pretože celý svoj život venoval pozorovaniu zvierat, avšak v ich prirodzenom prostredí. Prvýkrát dokázal postaviť etológiu ako serióznu vedu a dokázal, že správanie živočíchov nie je automatické. Že dokážu premýšľať, učiť sa, mať rád, rovnako ako ľudia. Omnoho by bol svet lepší, keby človek mohol, aspoň niekedy, byť tak citlivý ako zvieratá!

V tejto epizóde začínajú ľudia lietať do vesmíru, Rusi pretekajú s Američanmi. Vysielajú prvé družice, ľudí a zvieratá na obežnú dráhu Zeme. A potom príde Armstrong a posádka jeho rakety, ktorá poletí k Mesiacu. Armstrong bol prvým mužom, ktorý sa, v rámci programu Apollo, mohol prechádzať po Mesiaci.

Čo môže ešte človek v dnešnej dobe vynájsť alebo objaviť? Veď už všetko vieme a poznáme. Nie je tomu tak, čakáme ešte na objavy robotov, rýchlejších dopravných prostriedkov, zdokonalenie počítačových čipov a alebo cestovanie vesmírom. Raz budú deti našich detí obývať Mars. Človek vždy objavoval a vynachádzal a bude to tak robiť aj naďalej.