Сюжетът разказва за времето след Втората световна война и живота на момченце на име Едмунд, което се стреми по всякакъв начин да помогне на бедното си семейство. Срещата му с негов стар учител обаче, променя трагично живота му.

　　影片主要讲述战争给给人民带来的灾难，战争不仅使人民陷入饥饿贫困，还是儿童的心理产生畸形。影片中的主角是个儿童，他把他那卧床不起、患有心脏病的父亲毒死，因为他认为父亲对社会豪无用处。事后，他又因内心不安而自杀。影片表面上把这个儿童产生杀父和自杀的心理归咎于一个老师的教育错误，实际上则是在揭露德国的纳粹主义，认为他们才是这一切罪恶的根源。

誰也想不到，羅塞里尼繼《不設防城市》描述納粹對反抗軍的屠殺、《老鄉》刻畫納粹餘孽的苟延殘喘後，「戰爭三部曲」的最終章《德國零年》竟將鏡頭轉向戰後百廢待舉的柏林，沒有落井下石，而是呈現一個十二歲男孩在生存與信仰崩毀下，如何同時成為劊子手與受害者的悲劇。史柯西斯曾指出，因為羅塞里尼的超然，才能呈現如此恐怖的真實。而影片毫不趨附輿論的人道及同情，也讓卓别林謙遜地說：「這是我看過最美的義大利電影。」

Hrdinou tragického příběhu o lidech zlomených válkou je 12letý chlapec Edmund, který žije v ruinách válkou zničeného Berlína. Aby pomohl sobě a své rodině přežít, musí vymýšlet různé triky a drobné podvody. Edmunda jeho výchova v duchu národního socialismu nepřipravila na porážku Německa a musí se s ní proto vyrovnávat po svém. Jeho sestra pro peníze prodává vlastní tělo a Edmund také dělá, co může. Jednoho dne potkává pana Henninga, svého bývalého učitele, a rád by u něj našel podporu v obtížné situaci. Učitel však i po válce zůstává skálopevně přesvědčen o správnosti nacistické demagogie. Podle Henningovy rady Edmund uplatní Darwinovu doktrínu o přirozeném výběru, kterou převzali i nacisté, a zabije svého invalidního otce. Po tomto činu se však nedokáže vyrovnat se svým svědomím a nakonec spáchá sebevraždu. Film ukazuje tragické následky války na duších těch nejkřehčích - dětí, které po selhání gener

Edmund, een jonge jongen die leeft in het verwoeste Duitsland van na de oorlog, moet allerlei dingen uithalen om zijn familie te helpen bij de vergaring van voedsel om te kunnen overleven.

In the ruins of post-WWII Berlin, a twelve-year-old boy is left to his own devices in order to help provide for his family.

En 1945. L'Allemagne nazie a capitulé devant les armées alliées. Berlin n'est plus qu'un champ de ruines fumantes. Edmund Koehler, un garçonnet de douze ans, parcourt les décombres à la recherche d'un peu de nourriture avant de rentrer dans l'immeuble à demi effondré où sa famille a trouvé un refuge précaire. Son père, malade, ne sait que gémir. Son frère, Karl-Heinz, un SS en fuite, se cache, tandis que sa sœur, Eva, fréquente les soldats étrangers avec lesquels elle va danser le soir. Au milieu de cette ambiance de fin du monde, le petit garçon sans repère tente de s'en créer de nouveaux, fuyant toujours un peu plus la terrible réalité…

როსელინის საომარი ტრილოგიის ბოლო ფილმი. ამ ფილმში მოქმედება ომის შემდგომ გერმანიაში ხდება. ის განსხვავდება ფილმებისაგან, სადაც მოქმედება გერმანელებისაგან ოკუპირებულ რომში ან ომის შემდგომ იტალიაში ხდება.12 წლის ბიჭი ედმუნდი ყველაფერს აკეთებს მისთვის და ოჯახის წევრებისათვის საკვების საშოვნელად.

Dritter Film aus der Neorealismusreihe von Roberto Rossellini, der das Schicksal eines 12jährigen Jungen beschreibt, welcher in der Not des zerbombten Deutschlands seinen eigenen Vater vergiftet. Der Film wurde in Deutschlands bisher selten aufgeführt.

A megrázó film a szétbombázott Berlinben játszódik, éhség és reménytelenség szorításában vergődő emberek között. A háború nemcsak a várost dúlta szét, a szörnyű trauma lerombolta azokat az erkölcsi kapaszkodókat is, amelyek segíthetnék az újrakezdést. A film hőse, a kis Edmund is hiába próbál segítséget kapni a felnőttektől. Kínzó gondjaival magára marad, úgy érzi, egyre súlyosabb felelősség nehezedik a vállára, s ez törvényszerűen sodorja a tragédia felé... "A film értelmezésében már a cím is orientál. A nulla a matematikában az az egység, amellyel nem lehet sem osztani sem szorozni. Nullára annak az embernek az élete jut, akinek egykor meglévő pozitív értékeitől megfosztva kell újra kezdenie az életét. Rossellini 1947-ben nem tévedett, nem túlzott, amikor ilyennek látta Németország helyzetét." (Gyürey Vera)

Nella Berlino del '46, devastata dai bombardamenti e dalla miseria, un ragazzino che mantiene tutta la famiglia uccide per disperazione il padre malato e si dà la morte. Il ritratto di un paese in ginocchio attraverso la disperazione di un innocente. Nell'itinerario di Rossellini un'opera di transizione tra il neorealismo sociale e l'attenzione ai drammi esistenziali dell'individuo. La passeggiata del bambino attraverso una Berlino ostile e sconvolta è una grande pagina di cinema. Carlo Lizzani collaborò alla sceneggiatura e vennero utilizzati numerosi attori non professionisti. Il titolo è preso da L'année zero de l'Allemagne di E. Marin. Premiato al Festival di Locarno.

1947년, 제2차 세계대전이 끝나고 폐허의 흔적으로 가득한 베를린에서 생계의 위협 속에 어린 에드문트는 먹거리와 일거리를 찾아 거리로 나선다. 에드문트의 형은 전쟁이 끝난 후 징용을 당할지도 모른다는 공포에 떨며 집안에 틀어박혀 있고, 아버지는 전쟁의 세파를 겪고 난 후 병들어 누워있으며, 누이는 밤마다 카페에서 일을 한다. 에드문트는 거리를 헤매다 학교의 선생님을 만난다. 나치 잔당의 일원이었던 선생님은 에드문트를 사주해 아픈 아버지를 독살하도록 유도하는데...

Edmund, um garoto que vive na Alemanha detruída após a 2ª Guerra Mundial, trabalha e faz de tudo para sustentar sua família. Ele espera ajuda ao encontrar um antigo professor, mas as ideias deste só o confundem ainda mais. Filme neorrealista de Rossellini, fecha a "Trilogia da Guerra", da qual também fazem parte 'Roma, Cidade Aberta' e 'Paisà'.

Vivendo num apartamento bombardeado com o pai doente e dois irmãos mais velhos, o jovem Edmund passa boa parte do tempo sem supervisão. Ele se envolve nos esquemas do mercado negro de um grupo de adolescentes e é influenciado por um ex-professor simpatizante do nazismo.

In centrul actiunii se gaseste Edmund Koehler, un baiat de 12 ani, care in Germania de dupa razboi nu-si mai poate trai copilaria, fiind obligat sa se maturizeze inainte de vreme. El infrunta viata de mizerie, pentru a-si ajuta familia in lupta de supravietuire.

По разрушенному бомбёжками Берлину бегает белокурый немецкий мальчик Эдмунд Келер в попытках найти пропитание для себя и своей семьи. Остальные домочадцы полностью деморализованы крушением незыблемого мифа о величии нации. Руины некогда прекрасного города, горестные очереди за бесплатной едой, попытка продать последнее и отчаянные попытки нащупать хоть какой-то смысл дальнейшего существования.

Существует мнение, что синдром поражения после победы может быть преодолён лишь детским сознанием. Мальчик впитывает этот страшный мир, и в какой-то момент переходит по ту сторону добра и зла.

Príbeh mladého chlapca Edmunda sa odohráva v zničenom Nemecku bezprostredne po druhej svetovej vojne, v období, keď musí krajina a jej obyvatelia začať od nuly. Edmund s rodinou zápasia o každodenný kúsok jedla – až kým Edmund nestretne svojho bývalého učiteľa, ktorý by mu mohol pomôcť. Zdá sa však, že Edmunda vystavuje ešte väčšiemu nebezpečenstvu.

Edmund, un niño de doce años, intenta sobrevivir a las duras condiciones de la postguerra alemana, especialmente en Berlín, una ciudad que ha quedado completamente derruida tras la Segunda Guerra Mundial.

La última película de la trilogía de películas de guerra de Rossellini (las dos primeras son Roma, Ciudad Abierta y Paisà). El año cero de Alemania tiene lugar en la Alemania de la posguerra, a diferencia de los otros, que tienen lugar en la Roma ocupada por los alemanes y la Italia de la posguerra, respectivamente. La historia sigue a un niño de doce años, Edmund Köhler, que se deja principalmente a su suerte para sobrevivir y ayudar a su familia a hacer lo mismo.

I ett land som bombats sönder och den stigande inflationen gjort slut på många av invånarnas besparingar, återstår bara att börja om från ingenting. Den unge Edmund kämpar för sin överlevnad och hans hopp tänds då han träffar en gammal lärare.

Bombaların harabeye dönüştürdüğü bir binada hasta babası ve iki kardeşiyle yaşayan küçük Edmund, yıkık şehirde tek başına dolaşır, karaborsacı bir grup gencin tuzağına düşer ve Nazi sempatizanı eski öğretmeninin uğursuz fikirlerinden etkilenir.

Останній фільм із воєнної трилогії Роберто Росселіні, основоположника неореалізму.

Тринадцятирічний хлопчик у повоєнній Німеччині намагається зробити усе можливе, щоб його сім'я не померла з голоду.