Manon sa po prvý raz po roku vracia do Figeacu na krátky pobyt. Po smrti manžela Alexandra pri autonehode sa radšej usadila v Toulouse a pokračovala v práci policajnej poručíčky v ružovom meste. Na jeden deň, na pamiatku Alexandra, sa Manon stretáva s tými, ktorí ju takmer adoptovali. A stretnutie nie je jednoduché. S výnimkou Oliviera Peyrussa, Alexandrovho brata. Olivier je jedným z Manoniných bývalých kolegov. A rovnako ako celý jeho tím, aj on veľmi ľutuje, že Manon odišla. Keď teda v múzeu vo Figeac nájdu mumifikovanú Monique Neyrolle, hlavu rodiny statkárov, Manon súhlasí, že bude nasledovať svojho švagra na miesto činu, aby privítala ostatných žandárov.