Od chvíle, keď sa človek začal pohybovať vzpriamenou chôdzou, neustále vymýšľal nové spôsoby dopravy. Spoznáme veľké námorné mocnosti, akými boli Feničania, Kréťania a Mykénčania. S prvými krokmi námorných prieskumov sa vraciame hlboko do histórie zatiaľ neobjavených morí a krajín, histórie plnej neohrozených hrdinov, ktorých hlavným cieľom je dobrodružstvo.

Keď sa stal kráľom, rozhodol sa obrátiť proti Peržanom. Dareiosovmu miliónovému vojsku sa postavil s iba 35 000 mužmi. Ale mladistvá odvaha, verní velitelia a odvážne stratégie mu prinesú jedno víťazstvo za druhým. Onedlho ovládne celé stredomorské pobrežie. Jeho ťaženie do neznáma končí pri rieke Indus, viac ako 20 000 km od rodného Macedónska. Príbeh o Alexandrovi je tiež príbehom mužov, ktorí pre neho trpeli, aby sa mohol stať Veľkým.

Objavenie Ameriky je zvyčajne spájané s jedným dátumom a menom: 1492 a Krištof Kolumbus. Tým sa ale prehliada fakt, že o 500 rokov skôr než španielski moreplavci preplávala ten istý oceán hŕstka vytrvalých škandinávskych námorníkov. A tak dlho predtým, než sa Amerika stala krajinou indiánov, ako ju popisuje Kolumbus, sa táto krajina nazývala Vinland a bola krajinou Skraelingov, ako nám dodnes pripomínajú vikingské legendy.

O Čingischánovi sa hovorí, že priniesol skazu a smrť kresťanstva, ale menej známe je, že vybudoval najväčší ríšu v histórii ľudstva, a že pod vplyvom jeho "pax mongolia" vzrástol počet obchodných ciest medzi Čínou a Európou. V čase, keď sa väčšina európskych kráľovstiev vyčerpávala náboženskými vojnami, na Džingischánovom dvorom slobodne diskutovali filozofi a kňazi všetkých vyznaní.

Píše sa rok 1325 - mladý Marokánec Ibn Battúta opúšťa svoje rodné mesto Tanger, aby vykonal púť do Mekky. Nemá však tušenie, že sa vydáva na veľmi pozoruhodnú cestu. Zo Sahary po Libyjskej púšť a púšti Gobi, zo sibírskych stepí po kráľovstve Kayoukari, kde vládnu ženy. Všade, kam vkročí, je Battúta svedkom tých najpodivuhodnejších vecí. Za 29 rokov cestovania bol v 44 rôznych krajinách a prešiel vyše 120 000 km!

Obrovské sťažňové lode s plachtami z červeného hodvábu a posádkou o veľkosti 300 mužov. To sú čínske džunky, ktoré na konci 13. storočia zaujali Marca Pola na jeho cestách po Číne. Tieto plavidlá však bola iba predchodcom tej najväčšej flotily, ktorá sa kedy plavila po svetových moriach.

Na konci 15. storočia hľadajú Španieli a Portugalci nové cesty do Indie. Keď kráľ Ján II. Portugalský odovzdáva Vascovi da Gama velenie nad štyrmi loďami, aby doplával do Indie cestou okolo Afriky, vie, že má tento mladý kapitán dosť talentu na to, aby mohol uspieť. Vasco de Gama a jeho posádka sa stali prvými Európanmi, ktorí dosiahli indických brehov po mori, a otvorili tak cestu k pokladom Východu, k novým obchodným trasám a k spojeniu civilizácií.

Rodina Taxisov sídli v Innsbrucku, hlavnom meste cisára Maximiliána, kde dohliada na rozvoz cisárskej pošty. Lenže poslovi trvá 15 dní, než prejde vzdialenosť medzi Innsbruckom a Gentom (cca 920 km). V roku 1485 teda vytvára rodina Taxisov systém poštových staníc: každý posol prejde len určitú vzdialenosť a potom odovzdá vak s poštou ďalšiemu jazdcovi, ktorý okamžite nasadá na čerstvého koňa. Keď sa tento systém uchytí, je ním možné doručiť poštu na rovnakú vzdialenosť za iba päť dní.

Bratia Martin Alonso a Francisco Pinzonovci sú obchodníci a moreplavci, pôvodom z prístavu Palos na juhu Španielska. V druhej polovici 15. storočia ich podnik prosperuje a oni sú medzi ľuďmi uznávaný a ctení. Bez nich by sa Kolumbus len ťažko doplavil k brehom Ameriky. Kolumbus totiž s nimi uzavrel partnerstvo, aby získal lode, materiál a ľudí, ktoré pre svoju výpravu potreboval.

Hovorí sa, že Ameriku objavil Kolumbus, ale prečo sa jej teda hovorí Amerika? Amerigo Vespucci vyrastal v dobe renesancie pod vedením majstrov tej doby, ako bol Leonardo da Vinci či Sandro Botticelli. Neskôr zamieril ako skúsený kartograf a prírodopisec do strednej Ameriky a potom ďalej na juh, kde pozoruje tamojšiu faunu a flóru a kreslí oveľa podrobnejšie mapy ako tie, ktoré zostali po Kolumbusovi a ďalších. Objavil tiež Orinoko a Amazonku.

V roku 1518 sú kapitán Fernão de Magalhães a jeho priateľ astronóm Rui Faliero na audiencii u španielskeho kráľa Karola V., aby mu predstavili svoj projekt. Cieľom je nájsť spojenie do Indie tým, že budú plávať na západ a prekonajú Atlantik, pretože od cesty Vasca da Gamu v roku 1488 sa Portugalci plavia do Indie cez Afriku. A tak sa Magalhães ocitá v čele piatich najmodernejších karavel, ktoré majú nájsť lepšiu cestu do Indie. Hľadanie cesty, počas ktorej musia napríklad oboplávať juhoamerický kontinent neďaleko Antarktídy, vystaví mužov a lode naozaj ťažkými skúškami, ale najhoršou skúškou bude preplávanie Pacifiku s malými zásobami.

Píše sa rok 1528 a Amerika je doteraz nepreskúmaným kontinentom. Na pobreží Floridy sa vylodí 800 mužov pod velením dobyvateľa Pánfila de Narvaéza. Je to zlatý vek dobyvateľov, ktorí túžia dosiahnuť bájneho Eldoráda na úkor indiánskych kmeňov, s ktorými sa stretnú. Cabeza de Vaca, pokladník tejto výpravy, sa márne snaží zabrániť dobyvateľom v tom, aby drancovali indiánske dediny a brali si ich ženy a deti ako rukojemníkov. Indiáni, ktorí sú spočiatku priateľský, čoskoro zmenia svoj postoj. Cabeza de Vaca sa s nimi spriatelí a vďaka tomu tiež prežije. Ale Španieli mu priateľstvo s domorodcami neodpustia a uväznia ho.

Život cestovateľov nie je nikdy jednoduchý, ale málokto musel čeliť tak nehostinnej krajine ako bola tá, ktorá priniesla preslávila Vitusa Beringa, muža, ktorý musel prekonať obrovské vzdialenosti severného Sibíra a zmrznutého mora, ktoré ju obklopuje. Beringovi trvalo dva roky než dosiahol sibírskeho pobrežia, divočiny obývanej nomádskymi kmeňmi. Za neuveriteľných okolností sa mu podarilo postaviť loď, v ktorej doplával až za polárny kruh a tým dokázal, že Aljašku a Sibír oddeľuje prieliv.

Preskúmať Pacifik, najväčší zo všetkých oceánov, bola nie práve jednoduchá úloha, ktorá si vyžiadala veľa rokov práce a úsilia neohrozených námorníkov, než mohol byť každý z jeho nespočetného množstva ostrovov zanesený do máp. V roku 1766 podnikol Francúz Louis Antoine de Bougainville vedeckú a poznávaciu cestu s loďou "la Boudeuse". Členmi posádky boli aj astronóm či botanik, ale aj princ hľadajúci dobrodružstvo. Terra Australis bola cieľom tejto misie, ale po zastávke v Brazílii loď nečakane narazila na ostrov, ktorý budú o veľa rokov neskôr cestovatelia považovať za raj na zemi - Tahiti.

Škót Bruce, narodený v roku 1730, je príslušníkom aristokratickej a uznávané rodiny. Je dobrým lingvistom, botanikom a astronómom. Bruce sa v roku 1768 vydáva so svojím priateľom a sekretárom Baluganim do Káhiry s nádejou, že objaví pramene Nílu. Už od Ptolemaiovcov je to jedna z najväčších záhad, ktorá fascinovala učencov všetkých čias. Pri prenikaní hlbšie do vnútra barbarských krajín okolo Nílu vsádza Bruce na svoju dokonalú znalosť Arabov a na svoje vrodené diplomatické nadanie. Vďaka tomu dokáže prejsť cez dnešnú Etiópiu až k jazeru Taka a nakoniec k vytúženým prameňom Modrého Nílu. K objaveniu prameňov Bieleho Nílu dôjde až za ďalších 100 rokov.

V roku 1735 sa vedie v parížskej vedeckej akadémii vášnivá diskusia. Je krajina guľatá, ako tvrdí Newton, alebo skôr tvare hrušky, čo je teória, ktorú uprednostňujú niektorí francúzski vedci? Vieme to zistiť len jediným spôsobom: jedna expedícia musí vykonať merania na rovníku a druhá v Laponsku. Rovníková expedície je zverená mladému Charlesovi Marie de La Condamine. Na ceste budeme objavovať zvláštne prostredie rovníka, pôjdeme s ním pozdĺž povodia obrovské rieky Amazonky od prameňov až po ústie, ktoré je 700 km vzdialené. Condamine nakreslí jej prvé mapy a sprístupní celú oblasť budúcim generáciám.

Alexander von Humboldt bol jednou z najoslnivejších osobností osvietenstva. Bol nielen vedcom a filozofom, ale tiež humanistom a vášnivým cestovateľom. Ako prvý ukázal svetu horolezectvo. Zo svojich ciest a poznámok neskôr čerpal pri písaní štvorzväzkového diela Kozmos, kde ukazuje novodobé chápanie sveta - počiatky ekológie.

Vďaka úsiliu Lewisa a Clarka bola sprístupnená obrovské západné teritóriá Ameriky. V kanoe sa plavili až k prameňom rieky Missouri a potom zišli riekou Columbia až k Pacifiku. Vyrazili v lete roku 1804 a o pätnásť mesiacov, 22.10.1805, vyryli svoje mená do stromu na pobreží Pacifiku. Cestou videli svet lovcov bizónov a fajčenie fajok mieru s náčelníkmi.

Od objavenia Austrálie ubehlo skoro 100 rokov, ale jej vnútrozemie nie je stále preskúmané. To je tá pravá úloha pre dvoch cestovateľov - Stuarta s Burkeom. Oboch motivuje vypísaná odmena, ktorú by mali dostať po tom, čo ako prvý prejdú Austráliu od juhu k severu. Burke so svojou výpravou bohužiaľ neuspeje, aj keď má tie najlepšie ťavy. Ale Stuart sa vďaka svojej povahe a skromnosti celej výpravy dostane k cieľu. S pomocou svojich koní a pôvodných obyvateľov Austrálie prejde púšť a nakoniec aj celú Austráliu - od pobrežia k pobrežiu 3000 km. Dnes tadiaľ vedie diaľnica, ale málokto si uvedomí, koľko úsilia objavenie tejto cesty stálo.

Na úsvite 19. storočia zostáva pre kartografov stredná Afrika stále bielym miestom na mape. Európania poznajú iba obchodné strediská na západnom pobreží, kde sa predávajú otroci, zlato a slonovina. A Európa, ktorá sa nachádza uprostred priemyselnej revolúcie, túži nájsť bohatstvo Afriky, jej suroviny a splavné rieky. Lenže prístup k tomu všetkému je chránený divokým nepriateľským podnebím a nebezpečnou džungľou. A to je tá pravá úloha pre mladého Livingstonea, ktorý sa neskôr spriatelí so Stanleym. Spoločným úsilím podniknú tie najväčšie cesty a vykonajú najväčšie objavy vnútrozemia tohto kontinentu.

Póly priťahovali pozornosť ľudí vo všetkých dobách. Tieto osi Zeme a magnetické ukazovatele zostali uchránené pred vpádom ľudí vďaka svojej ľadovej prikrívke. Koncom 18. storočia sa James Cook priblížil obom pólom, bez toho aby sa dotkol nohou zeme. V 19. storočí sa pokúsilo veľa vedeckých expedícií dostať na severný pól, ktorý bol oveľa presnejšie zakreslený do máp a bol dosiahnutejší než južný pól. Na ten až v roku 1911 došiel Roald Amundsen.

Alexandra David-Néelová sa narodila do zámožnej meštianskej rodiny na predmestí Paríža a ťažko ju mohlo niečo pripraviť na podivuhodný osud, ktorý ju čakal. V čase, keď bola väčšina žien jej triedy spokojná s rolou dobrej manželky a matky, sa Alexandra vydala na cestu, ktorá z nej urobila novinárku, učiteľku, tibetského lámu a autorku mnohých populárnych kníh. Nikto v tom čase nevedel o Tibete toľko, čo ona. V úsilí ukázať a pochopiť inú kultúru bola Alexandra typickým príkladom.

V Bruseli roku 1930 profesor August Piccard vynašiel pretlakovú kovovú kabínu, s ktorou neskôr zavesený na balóne prekoná výšku 15 800 metrov. Dvakrát toľko, čo meria najvyššia hora sveta. Po pokorení stratosféry sa vrhá na objavovanie hlbín oceánov. S pomocou batyskafu, spevnenou pretlakovou komorou, sa v roku 1960 dostane na dno Mariánskej priekopy. Že aj tu nachádza život, je prekvapením pre každého.

Horolezectvo, ako ho poznáme, sa začalo rozmáhať až v nedávnej minulosti. V roku 1950 Herzog a Lechenal úspešne zdolávajú 8000 metrov vysokú Annapurnu. Ale títo zasnežení velikáni prinášajú niekomu slávu a iným smrť. Mount Everest tvrdohlavo vzdoruje tomu, aby na jeho vrchol vkročila ľudský noha. Až v roku 1953 prichádza do Káthmandu britská expedícia s vážnymi ambíciami. Je vedená anglickým dôstojníkom Johnom Huntom a novozélandským horolezcom Edmundom Hillarym. Títo muži sú po príchode do Nepálu uvítaní nepálskymi šerpami, ktorí im budú robiť nosičov. Medzi nimi je aj vytrvalý mladý chlapec menom Tensing. Boli to Hillary a Tensing, ktorí prvýkrát vystúpili na vrchol tejto posvätnej hory.

Vo veľkom dobrodružstve o objavovaní Zeme sme prešli všetky kúty planéty - od severu k juhu, od západu k východu, od hlbín oceánu až k vesmírnym výškam. Ľudia dospeli vo svojom poznaní ďaleko, od vozov ťahaných volmi až k vesmírnym lodiam. Aj keď dnes berieme také veci, ako je elektrina, telefóny, počítače a vesmírne lety, ako samozrejmosť, je zrejmé, že to tak nebolo vždy. Svet, v ktorom žijeme, je potrebné chrániť a starať sa o neho, aby tu zostal aj pre budúce generácie.