Vlado Černý sa narodil 21. júna 1951 v Bratislave. Tu aj vyrastal u svojej babky a dedka, nakoľko rodičia žili prevažne v Prahe. Vladovi rodičia boli športovci; otec bol päťbojár a mama plavkyňa. On sám sa tiež začal venovať päťboju a mal svoj život naklonený na športovú dráhu. Jeho babka zas bola ochotníčka a s dedkom ako on sám tvrdí ho nútili do recitácie, ktorá zas mala bližšie k herectvu. Potom prišla skúsenosť vďaka redakcii televízie, ktorá ho obsadila do krátkometrážneho filmu Havko. No azda najväčším osudovým impulzom, smerujúcim k dráhe herca bolo ošemetné stretnutie s režisérom Paľom Bielikom, ktorému ako malý chlapec rozbil okno. Pán Bielik ho dobehol a namiesto bitky ho zavolal na konkurz filmu Jánošík (1962), ktorý sa mu podarilo úspešne absolvovať a získal rolu malého Jurka Jánošíka.

Nasledovalo ešte niekoľko malých rolí vo filme, ale i ďalšie pokračovanie pri modernom päťboji, ktorý robil vrcholovo a zúčastnil sa i dvoch majstrovstiev sveta. Definitívne rozhodnutie nastalo, keď ho prijali na herectvo a pričuchol si k bohémskemu životu. Štúdium na Vysokej škole múzických umení však nedokončil na prvýkrát, lebo už v prvom ročníku ho vyhodil profesor Karol Legéň Zachar. Príčinou bolo nakrúcanie filmu, čo bolo v tej dobe počas štúdia na škole zakázané. No nakoľko účinkoval v hre Herodes a Herodias, do ktorej bol obsadený ešte pred vyhodením, naďalej sa sporadicky stretával s pánom Zacharom. Ten ho po incidente s nakrúcaním prvýkrát oslovil až po tom, ako si Oldo Hlaváček zlomil nohu a požiadal ho či by mohol v hre Hlaváčka zaskočiť. Druhýkrát to už bolo s ponukou na opätovné pohovory, ktorými samozrejme prešiel a štúdium úspešne dokončil v roku 1976, ako jeden z najobľúbenejších študentov pána Zachara.

Čo sa divadla týka, bol od roku 1974 do 1975 členom hereckého súboru na Poetickej scéne, v sezóne 1975 – 1976 pôsobil ako člen hereckého súboru v Revue Bratislava a potom od roku 1976 do 1979 účinkoval opäť v hereckom súbore na Poetickej scéne. Potom až do roku 1990 bol členom súboru Nová scéna. Po roku 1990 sa stal hercom Divadla Astorka Korzo '90, ktorého je riaditeľom od roku 1995 a súčasne aj externým hercom. Počas týchto rokov stvárnil veľké množstvo divadelných postáv, častokrát charakterovo veľmi odlišných. Boli to postavy hier svetovej klasiky i súčasnej drámy, v ktorých svoje herectvo zdokonalil. Jeho úroveň herectva je na dnešnej úrovni aj vďaka režisérom, s ktorými spolupracoval (Pietor, Strnisko, Luther, Lasica, Nvota, Polák). Za svoje divadelné herectvo boj aj ocenený, v roku 2009 získal Výročnú cenu literárneho fondu za vynikajúce stvárnenie postavy Leva Nikolajeviča Tolstého (Jan Novák: TOLSTOJ A PENIAZE).