Principál pražského ansámblu Cirk La Putyka Rosťa Novák se vydává do Rwandy navázat spolupráci s tamními akrobaty. Ty vede Eliseé, jenž jako dítě přežil rwandskou genocidu a nyní trénuje skupinu složenou z osiřelých dětí. Dva soubory začnou ve Rwandě i v Praze zkoušet, aby vytvořily opravdový cirkus pro 21. století, jenž propojí odlišná prostředí.

Eliseé survived the Rwandan genocide as a child. Today he leads an orphan acrobat group in a country, which heavily relies on foreign aid. He cares for the orphaned children and wants them to be happy, to have some sense in their lives. Rosta Novák built a worldwide-acclaimed circus group in Prague, where he successfully rules with a firm, paternal hand, but has permanently dark under-eye circles from the workload. The majority of Rwandese think that all people in Europe are fairy rich. On the other hand, many Europeans think that it is necessary to help Africa with everything. What happens, if we merge these two worlds in a film, during the preparation of a joint circus performance? What are the true motivations of our protagonists and what does it tell us about the Africa-Europe relationship? And who actually helps whom, in the end?

Une troupe d'acrobates orphelins rwandais élargit ses horizons lorsque son chef, qui a survécu au génocide, s'associe au fondateur d'un cirque tchèque réputé.

Hlavnou postavou filmu Cirkus Rwanda je Rosťa Novák, principál úspešného cirkusového súboru Cirk La Putyka, ktorý sa nechá nahovoriť na spoločný projekt s akrobatmi z Rwandy. Eliseé Niyonsenga vedie skupinu akrobatov, zloženú prevažne zo sirôt a na kúsku pláže pri jazere Kivu sa snaží etablovať moderný cirkus v krajine, v ktorej stále rezonuje tragická minulosť a ktorá sa musí spoliehať na zahraničnú pomoc. Pre Eliseého a jeho skupinu je spolupráca s úspešným európskym súborom nádejou na lepšiu budúcnosť. Pre Rosťa je to výzva, návrat ku koreňom a vystúpenie zo svojej európskej komfortnej zóny. V Rwande aj v Prahe však naráža na odlišný prístup Rwanďanov k práci, komunikácii či vnímaniu času. Podarí sa Rosťovi preklenúť rozdiely v autentickom predstavení alebo to skončí ako africký gýč plný stereotypov? A čo po takejto kultúrnej zrážke zostane?